• Chcete dostávať informácie?

  • Ak si želáte, aby sme Vás informovali o našich novinkách a pripravovaných akciách, pošlite nám, prosím, Vašu e-mailovú adresu.

ERRATA Slovenská armáda…

ERRATA

Vydavateľstvo Perfekt sa čitateľom ospravedlňuje za chybu, ktorá vznikla pri grafickom spracovaní knihy Slovenská armáda v druhej svetovej vojne. Na prelome strán 121/122 obrázok prekryl jeden riadok textu (12 slov). ­Chýbajúce slová sú zvýraznené.


STRANA 121

zničenie. Vzhľadom na to sa pokúsil zorganizovať prechod Rýchlej divízie na sovietsku stranu, ale väčšina dôstojníkov s takýmto riešením nesúhlasila. Veliteľ delostreleckého pluku 11 pplk. Ján Kallo to vo svojom denníku stručne zhrnul slovami: „Do zajatia sa nám nechce, toho sa každý bojí. Čo by sa stalo s našimi rodinami… Radšej podstúpime útrapy niekoľko stokilometrového pochodu…“ Rovnaké názory zastávalo aj veľa vojakov. Príslušníci 3. batérie delostreleckého pluku 31 oznámili svojmu veliteľovi npor. Jánovi Husovskému, „že radšej padnú alebo budú nasilu zajatí, ako by mali prejsť na stranu Sovietov“. Generál Jurech preto bez akýchkoľvek námietok vykonal rozkaz nemeckého velenia, ktoré Rýchlej divízii 23. januára 1943 nariadilo, aby sa presunula k rieke Kubáň.
       Ústup slovenských jednotiek zo severného Kaukazu sprevádzali ťažké boje. Zahynulo v nich 42 vojakov, 89 utrpelo zranenia a 118 bolo zajatých. Rýchla divízia súčasne prišla o väčšinu motorových vozidiel a ťažkých zbraní, ktoré vo viacerých prípadoch svojvoľne zrekvirovali Nemci. Velenie skupiny armád A preto s jej ďalším nasadením na fronte nepočítalo a 4. februára 1943 rozhodlo, že bude evakuovaná na Krym. Približne dve tretiny mužstva mali byť prepravné vzdušnou cestou z letiska Slavjanskaja a zvyšok cez Kerčský prieliv loďami. Do jedného z prvých lietadiel nastúpil 12. februára 1942 generál Jurech, ktorý chcel pred necelými tromi týždňami


STRANA 122

prejsť na sovietsku stranu. Príklad veliteľa divízie nasledovalo viacero vyšších dôstojníkov. Podaktorí ustupovali tak horlivo, že sa zastavili až na Slovensku. V dôsledku ich predčasného odchodu (presnejšie úteku) boli transporty mužstva značne improvizované. Časť vojakov sa dokonca ocitla až v rumunskej Bukurešti!
       V tejto chaotickej situácii sa ešte viac vyostrili napäté vzťahy s Nemcami, ktorým Slovákom kradli proviant a za prevoz na Krym žiadali vysoké úplatky. Pplk. Kallo komentoval rozpad slovensko-nemeckého „bratstva v zbrani“ týmito slovami: „… niektorí [Nemci] si počínajú proti [slovenským vojakom] ako proti zajatcom a najradšej by nás povraždili. Len pre  

           

PERFEKT, a. s.