• Chcete dostávať informácie?

  • Ak si želáte, aby sme Vás informovali o našich novinkách a pripravovaných akciách, pošlite nám, prosím, Vašu e-mailovú adresu.

Od doby kamennej po Veľkú Moravu: Dejiny umenia Slovenska

 

Rímske importy – obchodný tovar alebo korisť?

 

Pod rímskymi importmi rozumieme také predmety, ktoré boli vyrobené v centre Rímskej ríše na území Itálie. Jedná sa prevažne o artefakty stolovacieho riadu alebo šperkov, ktoré sa našli v oblasti severne od Dunaja, teda mimo územia rímskej provincie, ktoré predstavujú buď diplomatické dary pre germánske kniežatá, korisť, ktorú Germáni získali počas svojich výbojov do rímskych provincií, alebo aj tovar, ktorý zakúpili na rímskych trhoch. Germáni, ktorých Rimania považovali za barbarov, obdivovali vyspelú civilizačnú úroveň Rimanov a v mnohom sa ju snažili napodobňovať.

Rímske importy sú známe najmä z výskumov bohatých hrobov germánskej aristokracie už od 1. polovice 1. storočia.

Dosvedčujú to najmä nálezy z dvoch germánskych kniežacích hrobov z Krakovian-Stráží objavených v 30. rokoch 20. storočia. Hrob č. I bol pravdepodobne dvojhrobom manželského páru a obsahoval zlaté a strieborné spony, 3 strieborné ostrohy, súpravu bronzových nádob, vedro hemmoorskeho typu, miniatúrne cedidlo a sklenené nádoby. Hrob č. II, objavený neskôr, obsahoval 12 zlatých spôn, 4 strieborné ostrohy, bronzové a strieborné nádoby, z ktorých najvýznamnejšia je strieborná misa s reliéfnym figurálnym okrajom a stredovým rytým medailónom, tzv. lanx discos. Misu poškodili pri jej objave robotníci, ktorí jej odlomili postranné držadlá. Výzdoba misy pozostáva z reliéfneho vlysu s figurálnymi scénami na vonkajšom okraji taniera, lemovaného zvonka typickým antickým ornamentom – perlovcom v podobe korálikov navlečených na šnúrke a akantom – rastlinným ornamentom v tvare listu stredomorského bodliaka. V strede taniera sa nachádza figurálna kompozícia v kruhovom medailóne. Ten je dokola orámovaný rastlinnou úponkovou ornamentikou založenou na striedavom rytme raz hore a raz dole otočených srdcovitých listov doplnených v strede zrkadlovo otočenými, esovite zvinutými volútami.

Ikonografia strieborného lanxu bola donedávna interpretovaná ako Apoteóza slobody – stvárnenie legendy o Luciovi Juniovi Brutovi, ktorý bol jedným z prvých konzulov Rímskej republiky. Vzhľadom k tejto predpokladanej ikonografii vzťahujúcej sa k republikánskym ideám bola misa datovaná do obdobia sklonku Rímskej republiky, polovice 1. storočia pred. Kr.

V roku 1998 sa podarilo identifikovať jedno z chýbajúcich držadiel, pretože bolo vystavené v Porýnskom múzeu v Bonne pri príležitosti prípravy výstavy rímskeho stolovacieho riadu a patrilo do zbierky amerického súkromného zberateľa M. Wienera. Na základe tohto držadla rovnako zdobeného perlovcom a akantom, na ktorom je stvárnená scéna ako Sabínky zmierujú svojich otcov a rímskych manželov, bolo možné spresniť ikonografiu a datovanie lanxu. Podľa E. Simon okrajový reliéfny vlys nestvárňoval len legendu o Luciovi Juniovi Brutovi a jeho synoch, ale rôzne príbehy z počiatkov rímskej histórie. Kľúčovou scénou k interpretácii vlysu sa stala scéna v pravej, stredovej časti taniera. Tá predstavuje z dejín umenia známu ikonografickú tému – samovraždu Lukrécie, ktorú znásilnil syn etruského kráľa Sextus Tarquinius (Livius 1, 58). Lucius Junius Brutus potom s vražedným mečom v rukách prisahal, že sa Tarquiniovcom pomstí (Livius 1, 59), čo bolo aj hlavnou príčinou vyhnania etruských kráľov z mesta a nastolenia republiky, ktorej prvými konzulmi sa stali práve Brutus a manžel Lukrécie Collatinus. Táto prísaha je stvárnená v stredovom medailóne lanxu.

Ďalšie scény sú opísané od výjavu s Lukréciou v smere hodinových ručičiek. Pod týmto výjavom sa nachádzajú bojové scény predstavujúce zrejme triumf republikánov nad etruskými vojskami, ktoré si priviedli Tarquiniovci, aby dobyli späť Rím: Bitka Bruta a Arrunsa severne od Ríma a víťazné ťaženie republikánov pod vedením Publicolu. Potom pokračuje scéna s umierajúcim konzulom – republi – kánom a porážka Sexta Tarquinia (Livius 1, 60). Ďalšou scénou je procesia synov etruského kráľa Tarquinia Superba – Tita a Arrunsa do Apolónovej svätyne v Delfách, ktorých sprevádzal aj Brutus, zobrazený s palicou na voze (Livius 1, 56). Nad týmto výjavom je zobrazené vyhnanie Tarquiniovcov z Ríma a potom rezignácia Tarquinia Collatina na úrad konzula, symbolizovaná odloženým štítom na zemi pri soche boha Herma – boha pútnikov. V záhlaví misy je stvárnená poprava Brutových synov, ktorí sa zúčastnili na sprisahaní proti mladej rímskej republike (Livius 2, 5). Naľavo od odsúdených jeden z liktorov vykonáva popravu a napravo stoja dvaja konzuli s liktorom, Tarquinius Collatinus a Lucius Junius Brutus s rukou na tvári – znakom zármutku. Posledné dve scény stvárňujú vojnu proti mestu Ardea, ktoré Targuiniovci obliehali v čase, keď Sextus Tarquinius zneuctil Lukréciu (Livius 1, 57) a súboj dvoch bojujúcich mužov, ktorých pozoruje sediaci riečny boh Tiber, s trstinou a urnou.

Vzhľadom k tomu, že niektoré motívy neboli prevzaté len z diela Tita Livia Ab urbe condita (Od založenia mesta), ale aj z diela gréckeho biografa Plutarcha (46 – 120 po Kr.) Vita Publicoli vydaného až začiatkom 2. storočia, je najpravdepodobnejšie, že misu vyrobili medzi rokmi 140 – 150 pri príležitosti 900. výročia od založenia Ríma. Germánom ju mohli venovať ako diplomatický dar, čo podporuje existencia kvádskeho klientelského štátu známeho na základe razby mincí Antonina Pia s nápisom REX QUADIS DATUS. Uvedený kniežací hrob, ktorý môžeme bez skromnosti považovať za

kráľovský, pochádza však až z poslednej tretiny 3. storočia, o čom svedčia ďalšie exkluzívne rímske nádoby, ktoré mohli ukoristiť počas niektorých viacerých vpádov Kvádov do Panónie v priebehu 3. storočia, napr. v rokoch 259 – 260.

  • Vyhľadávanie

  • Knihy k vysvedčeniu