Básne sú hudbou duše

13.07.2018, Novinky, Zaujímavosti

Výtvarníčka Katarína Vavrová si aj pri knižných zákazkách chce zachovať slobodu a nezávislosť.

Vlani ilustrovala knižku básní Milana Rúfusa A čo je láska? aj zbierku ľúbostných spevov Andreja Sládkoviča Marína. Teraz sa chystá na Kyticu od Karla Jaromíra Erbena. Jej originálny imaginárno- poetický rukopis však nesú aj mnohé samostatné grafické a maliarske diela. TREND sa so slovenskou výtvarníčkou Katarínou Vavrovou porozprával o jej tvorbe, inšpirácii, ale aj o vzťahu k poézii. Váš rukopis je nezameniteľný. Čo ho formovalo a ako sa vyprofiloval do dnešnej podoby?

Od detstva ma formovala tvorba môjho otca karikaturistu a výtvarníka Milana Vavra. S jeho energiou a talentom som rástla, naučil ma láske k umeniu, a to najmä
prostredníctvom kníh a výstav. Veľkú časť jeho tvorby mám dodnes v archíve. Inšpiruje ma a nabíja neustále. V mladosti ma zase očarila tvorba Albína Brunovského, môjho profesora a skvelého človeka. Splnil sa mi tým veľký sen, študovať u umelca, ktorý tak výrazne ovplyvnil slovenské umenie a očaril aj milovníkov umenia za hranicami.

Kde hľadáte inšpiráciu?

Inšpiráciu čerpám najmä z prírody, ktorá ma obklopuje v prostredí, v ktorom žijem. Taktiež z literatúry, fotografie a iných umeleckých disciplín. Inšpirovali ma i mnohé cesty do zahraničia. Cudzia kultúra a história. Naposledy napríklad Južná Kórea a Soul. Tak vznikol aj Anjel z Kórey, ktorým som nadviazala na Thajského anjela a ženy zo starého Tokia – Mamiko 1 a Mamiko 2.

Ako ste sa dostali k ilustrovaniu poézie?

Oslovilo ma vydavateľstvo Perfekt. Najprv to bola kniha Dafnis a Chloé, príbeh antického spisovateľa Longusa, ktorý prerozprávala Beata Panáková. Chvíľu som váhala, keďže tvorbe kníh som sa nevenovala, ale napokon som súhlasila. Bola to pre mňa výzva prezentovať sa aj takýmto spôsobom. Jedinou mojou podmienkou bolo, aby som si mohla pri tvorbe zachovať svoju umeleckú slobodu a nezávislosť.

Čo vám ilustrovanie kníh prináša v porovnaní s maľbou?

Ilustrovať a pracovať pre mňa znamená slobodne tvoriť. Či formátovo alebo po technickej stránke. Podkladom je u mňa papier. Každá kniha ma posúva v mojej tvorbe ďalej, beriem ju ako výzvu na napredovanie a sebarealizáciu. Takýmto spôsobom sa dá pracovať pri tvorbe poézie alebo knihy pre dospelých. Detské tituly sú však iné, tie ma nelákajú. Ilustrovať dobre detskú knižku považujem za veľmi náročné, je to skutočný kumšt. Prostredníctvom knihy sa dostane moja tvorba viac do pozornosti publika, než keby som sa mala prezentovať iba výstavami. Napriek všetkému je však veľmi náročné preraziť v mori kníh.

Aké miesto má vo vašom živote poézia?

Poézia je umenie, na ktoré majú ľudia čoraz menej času. Je to intímna výpoveď – hudba duše. Svet básnikov ešte nevymrel. Je to vytváranie obrazov pomocou slov, mne veľmi blízke. Medzi mojich najobľúbenejších básnikov patrí Milan Rúfus a moravský básnik Jan Skácel. Mám rada aj japonské, čínske a kórejské básne. Žijeme však v hektickej dobe sociálnych sietí, obrázkov a veľkého množstva vizuálnych informácií. Písmenká sa chce ľuďom čítať čoraz menej. Poézia je určená pre menšiu skupinu ľudí, ktorí sú ochotní cítiť a vnímať. Ale o to sú vzácnejší a ja som rada, že vôbec sú.

Môže spájanie umeleckých foriem, napríklad ilustrácie a poézie, zvýšiť záujem ľudí o básnické umenie?

Vďaka ilustráciám sa nám podarilo po rokoch dať opäť do pozornosti Sládkovičovu Marínu. Bolo mi cťou výtvarne sprevádzať dielo Milana Rúfusa A čo je krása?  sprevádzať básnickú zbierku je veľmi citlivá záležitosť, najmä ak už autor nežije a nemôže sa k tomu vyjadriť. S touto myšlienkou som sa pohrávala pri oboch dielach. A preto radšej používam pojem výtvarný sprievod ako ilustrovanie básnickej zbierky.

Na akom knižnom projekte momentálne pracujete?

Za každým titulom mám pocit, že táto kniha bude posledná. Lenže som dospela do štádia, keď dostávam len top ponuky, ktoré sa veľmi ťažko odmietajú. Momentálne pracujem na Kytici od Karla Jaromíra Erbena, ktoré prebásnil a upravil do slovenčiny Ľubomír Feldek. Tento titul ma zlákal svojou náročnosťou, ale aj pochmúrnou krásou. Snažím sa hľadať v ňom poetiku, vyhýbam sa trochu tým hrôzam a vyjadrujem sa v symboloch a náznakoch. Ďalšou ponukou je básnická zbierka Jana Skácela Oříšky pro černého papouška. Som nezávislá, všetky tituly robím zadarmo alebo na nich dokonca participujem finančne spolu s vydavateľom. Nepatrím ku grantovým umelcom ani k umelcom, ktorých vo veľkom kupujú galérie, a takto mi to vyhovuje.

Čo vás robí šťastnou?

Nadviažem na predchádzajúcu otázku. Šťastnou ma robí sloboda v tvorbe, láska neočakávať niečo veľké, len si tak maľovať a kresliť. Zúročovať všetko to, čo ma naučil môj milovaný otec, ale zároveň sa aj neustále učiť. Vidieť syna, ako sa mu darí a aký je šikovný. Nevšímať si neprajníkov, ohováračov, lebo tak činia len z vlastnej neschopnosti, nudy a nenaplnenia. Motivuje ma aj množstvo pozitívnych ohlasov na moju tvorbu, vnímanie, že dávam do maľovania všetko.

Zdroj: Týždenník TREND, Peter Scherhaufer, 28. júna 2018

 

 

Básne sú hudbou duše
Páčil sa Vám tento článok?
Zdieľajte ho na sociálnych sieťach
Nechcete minúť žiadnu dôležitú správu? Prihláste sa k odberu noviniek

Mohlo by Vás tiež zaujímať

Čína na konci Dlhého pochodu získalo ocenenie

Čína na konci Dlhého pochodu získalo ocenenie

Publikácia, ktorú vydalo vydavateľstvo Perfekt v roku 2017, Čína na konci Dlhého pochodu od Leopolda Moravčíka bola ocenená v kategórii medzinárodných cien Cenou Egona Ervína Kisha. ...
25.09.2018 Novinky
Bábkarská Bystrica TOUR 2018

Bábkarská Bystrica TOUR 2018

Úvod Je nám cťou privítať vás všetkých na festivale Bábkarská Bystrica TOUR 2018 v Banskej Bystrici! Medzinárodný festival súčasného bábkového umenia pre deti a pre ...
13.09.2018 Zaujímavosti
Pozvánka na prezentáciu knihy Dcéra Slávy

Pozvánka na prezentáciu knihy Dcéra Slávy

V pondelok 10. septembra 2018 vo V-KLUBE v  Bratislave o 19-tej hodine sa bude uvádzať do života nová kniha vydavateľstva Perfekt Dcéra Slávy. Ide o dielo Jána Kollára v prebásnení ...
04.09.2018 Novinky
0

Nákupný košík