Ivana Ondriová
Neviditeľná Megi a jej (pred)posledný rok na základke
Mám štrnásť. Príšerný vek a príšerné meno – že Magdaléna. Keby ma aspoň volali Megi, ale nikto mi tak nehovorí, lebo tak vôbec nevyzerám. Mám vyrážky, hlavne na čele, preto nosím hustú ofinu. Ľudia si myslia, že som horenos, no ja som len krátkozraká. Okuliare si však nedám ani za nič, lebo v nich vyzerám ako babka Helena. Všetci si myslia, že ...
Nekonečne dlhý čas bez mamy
Hana a Teo si mysleli, že idú k starým rodičom len na pár dní. Nútené prázdniny na vidieku sa im zdali ako trest — bez internetu, bez kamarátov, bez pohodlia domova. Len les, lúky, zvieratá a ticho, ktoré občas bolí viac než krik.
No dni sa menia na týždne a deti postupne zisťujú, že mama je choršia, než si dokázali predstaviť.
V prostredí ...
Pripravujeme