Neviditeľná Megi a jej (pred)posledný rok na základke
Ivana Ondriová
Mám štrnásť. Príšerný vek a príšerné meno – že Magdaléna. Keby ma aspoň volali Megi, ale nikto mi tak nehovorí, lebo tak vôbec nevyzerám. Mám vyrážky, hlavne na čele, preto nosím hustú ofinu. Ľudia si myslia, že som horenos, no ja som len krátkozraká. Okuliare si však nedám ani za nič, lebo v nich vyzerám ako babka Helena. Všetci si myslia, že ...